
Tento vrch je bohatý na svoju históriu i užitočným zdrojom ťažby vápenca, ako aj obľúbeným cieľom cyklistov či turistov. Zaujme najmä pre svoje výhľady, vďaka ktorým sa nám otvorí panoráma na celé mesto Žilina. Môžeme sa naň vybrať zo Strečna cestou, ktorá vedie priamo okolo hradu, alebo aj z obce Stráňavy. Prípadne je tu zaujímavá trasa z obce Višňové na vrch Minčol a následne na Polom.

Vrch Poludnica, ktorý sa nachádza na okraji Nízkych Tatier, je akoby rozhľadňou do širokého okolia. Po výstupe sa nám odkryjú výhľady na hrebeň Nízkych Tatier, Západné Tatry, ale aj kúsok Vysokých Tatier s majestátnym Kriváňom. Pri pohľade z Poludnice neunikne nášmu zraku ani rozľahlý Liptov a Liptovská Mara so vzdialeným Veľkým Chočom.

Vlkolínec je drevená osada – rezervácia ľudovej architektúry SR zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je ukážkou stredovekého sídla s architektúrou podhorských oblastí. V súčasnej dobe má obec stále svojich trvalých obyvateľov. Počas letnej sezóny sa tu konajú kultúrne akcie, kde môžeme byť účastníkmi ľudovej hudby alebo si pozrieť ukážky práce rezbárov a ľudových remeselníkov.

Starý hrad zohrával v minulosti strategickú úlohu vzhľadom na svoju polohu. Ovládal dôležitý brod cez rieku Váh v Strečnianskej úžine. Bol to dôležitý prechod z horného Považia smerom na Turiec a Liptov. Bol zároveň aj mýtnou stanicou. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1323, spomína sa však nepriamo už v roku 1235.

Oblasť vznikla valašskou kolonizáciou, ktorá prebiehala od 15. do 18. storočia, a patrila Strečnianskemu panstvu. V okolí sa nachádza množstvo turistických aj cyklistických chodníkov. Lokalita je atraktívna aj pre svoj hojný výskyt húb.

Neďaleko Žiliny sa nachádza Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly, ktorá je charakteristická svojimi nezameniteľnými špicatými skalami tvorenými zlepencom. Vznikli v období treťohôr (eocén), keď rieky unášali okruhliaky vápencov a dolomitov, ktoré sa usadili a stmelili do mocných vrstiev, následne zvrásnených tektonickými pohybmi.
Na relatívne malej ploche sa nachádzajú rôznorodé skalné útvary – veže, ihly, okná či homole bizarných tvarov. Medzi najznámejšie patrí Gotická brána a jaskyňa Šarkania diera. Nachádza sa tu aj zrúcanina Súľovského hradu. Turistické chodníky sú nenáročné, prístupné zo Žiliny cez obec Lietavská Závadka alebo z Bytče. Územie podlieha 5. stupňu ochrany.
Jaskyňa Šarkania diera
Jaskyňa Šarkania diera je voľne prístupná jaskyňa a národná prírodná pamiatka dlhá približne 60 metrov. Je známa predovšetkým ako významné archeologické a paleontologické nálezisko.
Pečeňovník trojlaločný
Je to chránený a obľúbený objekt jarných fotografov. Kedy a kde ho v Súľove hľadať? Obdobie kvitnutia: Patrí medzi prvých poslov jari. V Súľovských skalách kvitne už veľmi skoro, zvyčajne v marci a apríli, často ešte predtým, ako sa stromy úplne zazelenajú.
Poniklec slovenský
Poniklec (Pulsatilla) je jedna z najkrajších a najvýraznejších jarných bylín, známa svojimi veľkými zvoncovitými kvetmi. Slovenský unikát: Na Slovensku (vrátane Súľovských skál) rastie nádherný poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), ktorý je západokarpatským endemitom – to znamená, že nikde inde na svete ako v našich a priľahlých horách ho v prirodzenom prostredí nenájdete.
Stratený budzogáň
Stratený budzogáň (alebo aj Zbyňovský budzogáň) je unikátny skalný útvar a vyhľadávaná turistická atrakcia, ktorá sa nachádza v Súľovských vrchoch, na svahu pod vrchom Žibrid, neďaleko obce Zbyňov a Rajeckých Teplíc.
Sokol sťahovavý (Falco peregrinus)
Je majestátny dravý vták, ktorý sa celosvetovo preslávil jednou neuveriteľnou vlastnosťou – je to najrýchlejší živočích na našej planéte. Keď z výšky zbadá korisť a spustí sa do strmhlavého útočného letu, v tvare aerodynamickej kvapky dokáže vyvinúť rýchlosť vysoko nad 300 km/h (najvyššie namerané hodnoty sa blížia k 390 km/h).
Gotická brána
Najväčšia dominanta: Gotická brána je najznámejší, najkrajší a najfotografovanejší prírodný útvar v Súľovských skalách. Nachádza sa na skalnom hrebeni príznačne nazvanom Orgány.
Fauna Súľovských skál
V tichých zákutiach žije výr skalný (Bubo bubo), ktorý je ohrozený najmä ničením hniezd. V skalných stenách hniezdia aj kavka obyčajná a sokol myšiar. Rys ostrovid sa v oblasti vyskytuje len prechodne. Často tu môžete stretnúť vevericu obyčajnú.
Flóra Súľovských skál
Na území sa vyskytuje množstvo endemických rastlín, napríklad soldanelka karpatská, poniklec prostredný, klinček lesklý či prvosienka holá. Z horských druhov tu nájdeme horec Clusiov, zvonček maličký, žltohlav európsky a viacero druhov orchideí.
Turistika v Súľovských skalách
Štart: Lietavská Závadka
Výlet začína v obci Lietavská Závadka, kam jazdí autobus zo Žiliny. V obci je možnosť parkovania, no dbajte na to, aby ste ponechali dostatok priestoru pre otáčajúce sa autobusy.
Cesta pokračuje po modrej značke 🔵 - Krížovej ceste smerom k Roháčskemu sedlu (prístrešok, lavičky). Odtiaľ sa vydáme po zelenej značke 🟢 k vyhliadke a k Skalnému oknu. Tu je terén mierne náročnejší a preverí našu obuv.
Úsek po zelenej značke ponúka krásne výhľady, no buďte ostražití, zrázy sú hlboké. Následne prejdeme na žltú značku 🟡 smerom k Lúke pod Roháčom. Záverečný výstup k jaskyni Šarkania diera vedie po rebríkoch a strmom podloží – odporúčame pevnú obuv a zvýšenú opatrnosť.
Cieľ: Šarkania diera
Náš cieľ je jaskyňa Šarkania diera, ktorá je významným archeologickým náleziskom z neolitu.
Mapa trasy:
| Trasa na stiahnutie | Info | |
|---|---|---|
| Trasa pre aplikáciu Locus map, Google Earth | .kml | |
| Trasa pre Mapy.cz | .gpx | |
Fotogaléria:

Hrad Lietava sa nachádza 10 km od Žiliny na okraji Súľovských vrchov. Svojou rozlohou (1 hektár) patrí medzi najväčšie a najkrajšie zachované zrúcaniny v strednej Európe. Od roku 1999 sa o jeho záchranu a citlivú obnovu stará Združenie na záchranu Lietavského hradu. Hrad je celoročne voľne prístupný, pričom v časti stredného hradu nájdete expozíciu archeologických nálezov a histórie.

Podobne ako Podšíp, aj osada Fedorovo je príkladom sídla vidieckej architektúry, kde ako spôsob obživy prevládalo roľnícke hospodárstvo. Prístup k osade vedie priamo z obce Stankovany po žltej značke
, ktorá smeruje aj na rázovitý vrch Šíp.
Cesta nie je príliš strmá, dá sa zvládnuť aj na horskom bicykli s lepším odpružením, avšak pre mladších cyklistov nemusí byť vhodná kvôli náročnosti terénu. Striedajú sa tu husté lesné porasty s mágiou svetiel a tieňov a slnečné lúčnaté pasáže, kde počas júla rastie množstvo liečivých rastlín, ako napríklad ľubovník či repík.

Zatvorte oči a predstavte si miesto, kde nepočuť hluk áut, len šum vetra v korunách stromov. Kde na vás namiesto betónu dýchne vôňa starého dreva a horskej lúky. Vitajte v Osade Podšíp!
Táto čarovná horská osada, ukrytá vysoko nad sútokom riek Orava a Váh priamo pod majestátnym vrchom Šíp, je skutočným krokom do minulosti. Hoci ju v 50. rokoch minulého storočia opustili poslední stáli obyvatelia, vďaka nadšencom jej pôvodné dreveničky dodnes stoja a tvoria jedno z najfotogenickejších miest na Slovensku.
Nachádza sa v blízkosti obce Stankovany a Národnej prírodnej rezervácie - Šíp, ktorej územie je význačné zachovalou vegetačnou stupňovitosťou, vzácnymi druhmi rastlín a chránených živočíchov. Pôvodná vidiecka oblasť Podšíp si zachovala svoj krajinársky a architektonický zjav až do súčasnej doby a pre svoj spoločenský význam je zaradená do pamiatkovej zóny.
Pomenovaná je podľa dedičného richtára Stanka. Osady Podšíp a Fedorov vznikli pravdepodobne presídlením počas tureckých nájazdov. Dostupné pramene uvádzajú, že osada Podšíp sa spomína v roku 1808 podobne ako aj osada Fedorov, ktorá sa rovnako nachádza blízko obce Stankovany.

Višňovská dolina sa nachádza približne 10 km od Žiliny a je vnorená do pohoria Lúčanská Fatra. Je obľúbeným cieľom pre svoje horolezecké terény, vrátane náročnej cesty „Panter 8b+“. Na vrchu Hoblík (933,6 m n. m.) sa nachádza ferrata. V okolí doliny vyviera viacero zdrojov pitnej vody, pričom žriedlo priamo v obci Višňové je vyhľadávaným miestom pre domácich obyvateľov.

Turská dolina je situovaná v blízkosti mesta Žilina na okraji Lúčanskej Fatry za obcou Turie. Preteká ňou Turiansky potok. Trasu doliny tvorí asfaltový chodník s miernym stúpaním, ktorý končí pri lesníckej chate približne 7 km od jej ústia. Neďaleko od vstupu si môžete nabrať pitnú vodu. Okolitá príroda pôsobí zachovaným až nedotknutým dojmom.










