Vyberte váš jazyk

Starhrad

Starhrad

Starý hrad zohrával v minulosti strategickú úlohu vzhľadom na svoju polohu. Ovládal dôležitý brod cez rieku Váh v Strečnianskej úžine. Bol to dôležitý prechod z horného Považia smerom na Turiec a Liptov. Bol zároveň aj mýtnou stanicou. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1323, spomína sa však nepriamo už v roku 1235.

Na prelome 13. a 14. storočia viedla hlavná považská cesta po pravej strane Váhu a Budatína. To sa neskôr zmenilo a cesta bola premiestnená na druhú stranu Váhu. V tom čase bol postavený nový hrad Strečno a postupne prebral funkciu hradu Varín, ktorý sa v listinách objavuje pod názvom Starý hrad.

Turistické zaujímavosti v okolí

Lokalita je významne bohatá na turistické zaujímavosti. Okrem Starého hradu sa tu nachádza aj hrad Strečno z neskoršieho obdobia, ktorý je v zachovalejšom stave, má stálu expozíciu a konajú sa tu rôznorodé kultúrne podujatia. Cestou na Starhrad sa nám budú odkrývať výhľady aj na hrad Strečno a rieku Váh, ktorá je v týchto miestach vďaka svojej zachovalej podobe bez zásahov človeka domovom našej najväčšej lososovitej ryby – hlavátky podunajskej (niektoré jedince môžu dorastať až do dĺžky 1 m).

Uvidíme aj Pamätník francúzskych partizánov. Strečnianska úžina bola počas 2. svetovej vojny vďaka svojmu strategickému významu dejiskom významnej aktivity partizánov. Partizáni z okolia Strečna vyvíjali už niekoľko dní pred 29. augustom 1944 aktivity, ktoré priamo ovplyvnili vypuknutie Slovenského národného povstania. Cestou na hrad si môžeme rovnako pozrieť aj zatopený lom Nezbud, ktorý bol v minulosti jediným lomom na ťažbu prírodného asfaltu v Európe.

Na druhej strane rieky, na ktorú je možné prejsť pešo po mostíku pre chodcov alebo kompou pre autá, je možné po malom stúpaní navštíviť rozhľadňu Špičák. Kúsok nad hradom si môžeme pozrieť výhľad na známy Domašínsky meander. Ak však túžime zájsť ešte ďalej, od Starhradu vedie turistická trasa na Chatu pod Suchým, ktorá poskytuje ubytovanie aj stravovanie v lone prírody. Ubytovanie, stravovanie aj priestor pre deti ponúkajú i mnohé reštaurácie priamo v obci Nezbudská Lúčka, cez ktorú budeme prechádzať.

Prístup a doprava

1. Vlakom (Najpraktickejšia voľba)

  • Zastávka: Vystúpte na stanici Nezbudská Lúčka – Strečno.
  • Trasa: Od stanice sa vydáte smerom do obce Nezbudská Lúčka. Sledujte červenú turistickú značku, ktorá vás povedie cez obec, popod železničné mosty a ďalej popri rieke Váh.
  • Čas: Pešo od stanice až na hrad to trvá približne 45 – 60 minút nenáročnou chôdzou.

2. Osobným automobilom

  • Možnosť A (Parkovanie v Strečne): Zaparkujete na hlavnom platenom parkovisku pod hradom Strečno. Následne prejdete pešo cez lávku pre peších ponad Váh do Nezbudskej Lúčky a napojíte sa na červenú značku.
  • Možnosť B (Parkovanie v Nezbudskej Lúčke): Do obce sa dostanete buď obchádzkou cez Žilinu a Varín, alebo využijete kompu Strečno, ktorá prepravuje aj autá. Zaparkovať môžete na menších parkoviskách v obci alebo na jej konci (pri zákaze vjazdu), čím si skrátite pešiu trasu na cca 30 minút.

3. Autobusom

  • Využite prímestské spoje do obce Strečno (zastávka Strečno, pri lávke alebo Strečno, Jednota). Od zastávky prejdite cez lávku do Nezbudskej Lúčky a pokračujte po červenej značke.

4. Bicyklom

  • K hradu vedie obľúbená cyklotrasa z Nezbudskej Lúčky popri Váhu. Cesta je dlho rovinatá a spevnená, až záverečný krátky výšľap priamo k zrúcanine je strmý a kamenistý (vhodný skôr na tlačenie bicykla).

Popis trasy k hradu

  1. Z Nezbudskej Lúčky kráčate po rovine popri rieke Váh (stále po červenej značke).
  2. Po ľavej strane budete mať rieku, po pravej les a chatovú oblasť.
  3. Cesta vás dovedie k altánku s ohniskom a informačnou tabuľou.
  4. Krátko za ním nasleduje prudšia odbočka doprava do kopca. Toto je jediný strmší úsek, ktorý trvá asi 15 minút a dovedie vás priamo do areálu hradu.

Praktické tipy:

  • Vstupné: Hrad je voľne prístupný celoročne a neplatí sa žiadne vstupné.
  • Terén: Trasa je nenáročná a vhodná aj pre rodiny s deťmi. Odporúčame však pevnú obuv, keďže v areáli zrúcaniny je terén nerovný.
  • Výhľad: Najlepší výhľad na meander Váhu nie je priamo z nádvoria, ale z vyhliadky kúsok pod hradnou vežou.

Mapa lokality:

Povesť o Margite a Besnej: Tajomstvo divokých vĺn Váhu

Ilustrácia legendy Margita a Besná

Kde bolo, tam bolo, v hlbokej a čarokrásnej doline pod hradom Strečno sa kľukatila neskrotná rieka Váh. V tých časoch, keď po nej ešte plávali odvážni pltníci, žila v malej chalúpke neďaleko brehu krásna, dobrosrdečná dievčina menom Margita. Žila so svojou macochou, ktorú pre jej zlú a prchkú povahu nevolali miestni inak ako Besná.

Láska a krutá žiarlivosť

Besná bola napriek svojej povahe stále pekná žena, ktorá túžila po láske a obdive. Oči jej padli na švárneho mládenca z dediny, no osud to zariadil inak. Keď mladík zaklopal na ich dvere, neprišiel za macochou. Jeho srdce si získala milá a skromná Margita, ktorú požiadal o ruku.

Závisť v macochinom srdci vzbĺkla ako zničujúci plameň. Nedokázala zniesť predstavu, že ju mladý a pekný muž odmietol pre jej vlastnú pastorkyňu. V jedno temné, hmlisté ráno vylákala nič netušiacu Margitu na strmé skaly týčiace sa vysoko nad divokými perejami Váhu. Vo chvíli, keď sa dievčina zahľadela do hučiacej vody, macocha ju v záchvate nepríčetnej žiarlivosti sotila do hlbín.

Kliatba svedomia

Rieka tiché dievča navždy pohltila. Zločin však nezostal bez trestu. Besnú začali prenasledovať výčitky svedomia. V každom zašumení vetra a v každom náraze vĺn počula Margitin zúfalý plač. Z výčitiek nakoniec úplne zošalela. Pobehovala po brehoch Váhu, až kým v amoku neskočila do rozbúrenej rieky presne na rovnakom mieste, kde predtým ukončila život svojej pastorkyne.

Fotogaléria:

Skopírované!
Boli ste na tomto mieste?

Zapíšte svoju návštevu do vrcholovej knihy a získajte body do rebríčka.

Pridajte svoju fotku z lokality do komentára prípadne svoj postreh/pocit z tohto miesta.

Ohodnoťte tento článok:
Priemerné hodnotenie: 0 / 5 (Počet hlasov: 0)

Komentáre

Zatiaľ tu nie sú žiadne komentáre. Buďte prvý!

Odpovedáte používateľovi: Zrušiť odpoveď

Login Form