Vlkolínec:

je drevená osada - rezervácia ľudovej architektúry SR zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Je ukážkou stredovekého sídla s architektúrou podhorských oblastí. V súčasnej dobe má obec stále svojich trvalých obyvateľov. Počas letnej sezóny sa tu konajú kultúrne akcie, kde môžeme byť účastníkmi ľudovej hudby alebo porzieť ukážky práce rezbárov a ľudových remeselníkov.

Prístup:

Prístup do Vlkolínca je najdostupnejší cez Trlenskú dolinu, ktorou vedie asfaltová cesta. Popri rieke Revúca odbočíme cez mostík pri Kolibe pod Vlkolíncom. Trlenská dolina nás asfaltovou cestou dovedie až na parkovisko pod Vlkolíncom. Hneď pri vstupe do doliny nás čaká upozornenie na zvýšenú ostražitosť pre hojný výskyt medveďa hnedého. Priamo pri rezervácií je parkovisko pre autá.

Alternatívou je prístup po poľnej ceste pešo alebo na bicyli priamo z okraja Ružomberka. Pri ceste naspäť treba byť však opatrný a doržiavať bezpečnú rýchlosť - cestička je plná štrkových nánosov.

Zaujímavosti:

Prvá písomná zmienka o Vlkolínci pochádza z roku 1461. Jej jedinečnosť spočíva v zachovalej ľudovej architektúre a tradičnom spôsobe života, ktorý pretrval storočia.

Unikátna ľudová architektúra

Typickým znakom Vlkolínca sú drevené zrubové domy postavené z materiálov z okolitých lesov.

• Konštrukcia: Domy stoja na vysokých kamenných podmurovkách, ktoré vyrovnávajú svahovitý terén. Steny z otesaných brvien sú tesnené machom a omazané hlinou, ktorá sa pravidelne bielili. Strechy pokrýva ručne štiepaný drevený šindeľ.
• Dispozícia: Každý dom je tradične trojpriestorový – tvorí ho izba, pitvor (vstupná sieň) a komora.
  • Izba bola centrom rodinného života, kde sa spalo, varilo a vykonávali domáce práce.
  • Pitvor slúžil ako vstup a neskôr aj ako kuchyňa s otvoreným ohniskom.
  • Komora sa využívala na uskladnenie potravín, obilia a náradia.

Významné stavby v obci

• Zvonica: Drevená zrubová zvonica z roku 1770 slúžila na ohlasovanie času a zároveň symbolicky delila obec na „Nižňanov a Vyšňanov“.
• Studňa: Zrubová rumpálová studňa v centre dediny bola kedysi jediným zdrojom pitnej vody.
• Kostol Navštívenia Panny Márie: Barokovo-klasicistická stavba z roku 1875, kde sa dodnes konajú tradičné odpusty.
• Hospodárske budovy: Za domami stoja drevené stodoly (humná) a maštale, ktoré slúžili na uskladnenie úrody a chov dobytka.

Život a tradície

• Poľnohospodárstvo: Základom obživy bolo pestovanie zemiakov, kapusty, jačmeňa, raže a hrachu na terasovitých poliach. Ženy sa venovali pestovaniu a spracovaniu ľanu a konope na výrobu plátna.
• Chov oviec: V obci sa choval veľký počet oviec, z ktorých vlny sa vyrábalo súkno na predaj.
• Práca s drevom: Vlkolínski muži boli známi ako zruční drevorubači, tesári a výrobcovia šindľov. Rozšírené bolo aj rezbárstvo, ktoré sa zameriavalo na úžitkové predmety ako črpáky a lyžice, no dnes sa venuje aj umeleckej tvorbe.

Živočíchy v okolí:

Rieka Revúca je známa svojím podhorským charakterom a hojným výskytom lososovitých rýb. Zároveň oddeľuje pohorie Veľká Fatra a Nízke Tatry. V okolí Vlkolínca žije veľké množstvo živočíchov. Na oblohe občas preletí kráľ fatranských kopcov orol skalný, ale i iné dravé vtáky ako myšiak hôrny,  sokol myšiar alebo výr skalný. Okolité lesy sú domovom veľkých šeliem ako sú medveď, vlk a rys. Skalné dutiny poskytujú úkryt pre početné netopiere.

Fotogaléria: