Jedinečné travertínové útvary, ktoré sa tvoria okolo výverov silne mineralizovanej vody. Jej prítomnosť v lokalite podmieňuje výskyt druhov a biotopov európskeho a národného významu. Je tu uplatnený 4. stupeň ochrany. Snaha o obnovenie a vybudovanie kúpaliska v minulosti spôsobovala znehodnocovanie územia. V súčasnosti má nepriaznivý vplyv na okolie najmä trvalejšie zdržiavanie sa kúpajúcich a znečisťovanie okolia odpadmi.
Rojkovský kráter je vzácny travertínový útvar s minerálnou vodou obklopený nádhernou liptovskou prírodou. Minerálna voda síce nie je najteplejšia – má približne 14 až 20 °C – je však liečivá a vďaka silnému vylučovaniu oxidu uhličitého neustále mierne buble. Oficiálny názov jazierka je Teplica, no miestni obyvatelia ho odpradávna prezývajú aj „Zlá voda“.
Obec Ľubochňa zohrávala pomerne významnú úlohu od 17. storočia v širokom okolí. Bola tu sklárska huta, mlyn, píly na vodný aj parný pohon, neskôr aj na elektrický. Začiatkom 18. storočia vznikol železný hámor na spracovanie surového železa dovážaného na pltiach. V roku 1903 tu bola postavená hydroelektráreň a úzkokoľajná lesná železnica, zároveň ako prvá elektrifikovaná v strednej Európe. Svoj význam zvýraznila v 19. storočí, kedy gróf András Bethlen, zakladateľ Tatranskej Lomnice, vybudoval štátne hotely, súkromné vily, parky, kúpeľné domy a plaváreň. Výstavba bola realizovaná v secesnom štýle s drevenou hrazdenou architektúrou. Ľubochňa je známym liečebným miestom endokrinologických ochorení, nachádza sa tu Národný endokrinologický a diabetologický ústav.
Obr. 1: Secesný štýl budov a kúpeľných domov
Múzeum liptovskej dediny sa výrazne odlišuje od ostatných múzeí v prírode predovšetkým formou zástavby a skladbou objektov. Je obrazom stredovekého sídla s výsadami a právami mestečiek. Okrem drevených obytných a hospodárskych stavieb, reprezentujúcich typické znaky ľudového staviteľstva roľníckych a remeselníckych vrstiev, sú tu aj dva vzácne stredoveké kamenné objekty. Všetky stavby spolu vytvárajú jedinečnú skladbu historického a kultúrneho prostredia dávneho Liptova. Goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec je najstarším zachovaným zemianskym sídlom v Liptove zo 14. – 16. storočia a je spájaný s kráľom Matejom Korvínom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežaťom liptovským.
Vrch Kľak (1 352 m n. m.) je bezpochyby najvýraznejším a najobľúbenejším vrcholom južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Jeho charakteristická silueta pripomínajúca „nos“ alebo zakrivený zobák je viditeľná z celého horného Ponitria aj Rajeckej kotliny.
Keď prechádzate Rajeckou dolinou, váš pohľad zaručene pritiahne jeho neprehliadnuteľný, ostro rezaný vápencový vrchol, ktorý majestátne vyčnieva nad hustými lesmi. Kľak je absolútnou legendou a nekorunovaným kráľom južnej časti Lúčanskej Fatry. Výstup naň je obľúbenou klasikou, ktorá by nemala chýbať v turistickom denníku žiadneho milovníka hôr.